Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 1. chapter, 5. part

27. prosince 2011 v 19:01 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)


Vanessa


V aute panovalo ticho. Každý z nás bol zahĺbený do svojich myšlienok. Práve sa mi pred očami mihal obraz môjho rodného mestečka, mojej rodiny, keď som v hlave začula hlas.


Myslíš, že to zvládneš? Klausa poznáš lepšie ako ja. Ale aj tak viem, že to nebude len taký obyčajný súboj.

Mal pravdu. Klaus nebol len tak obyčajný súper. Bol silný. Ja som však silnejšia.


Neboj sa, Damon. Dopadne to dobre. Niečo v hlave má. Ja som však múdrejšia.

Vzdychla som si. Chcela som, aby to tak bolo. Niečo mi hovorilo, aby som sa nevzdávala. Pokúsila som sa ten vnútorný hlas poslúchnuť.

"Spolu to dokážeme." povedala som a povzbudivo som sa usmiala.


Musím to dokázať. Pre Stefana. Pre Elenu. Pre neho. Pozrela som sa von oknom. Okolo auta sa mihala nedotknutá príroda. Stromy, lúky, čistý vzduch. Tak veľmi mi to chýbalo.


***



Po troch hodinách cesty sme vstúpili do malého mesta. Budovy vyzerali staršie, ako 70 rokov. Z niektorých domov opadávala omietka, iné boli len z tehál. Po pár minútach sme sa dostali na druhú stranu mesta. Tu boli budovy nové, nemohli mať viac ako 10 rokov. Bolo ich tu oveľa viac, ako v prvej polovici mesta. Boli aj o niečo väčšie. Damon si všimol, ako užasnuto pozerám von oknom.


"Zmenilo sa to tu, kým si tu nebola. Veľmi. Aj ľudia sú iný."


"Dúfam, že v dobrom slova zmysle." pousmiala som sa.


Ani na konci mesta sme nezastavili, čo bolo pochopiteľné. Salvatorovci ako upíry nemohli bývať príliš blízko mesta. Asi po 10 minútach sme mali za sebou les a zastavili sme na čistinke. Pred nami stál dom, ktorý som tak dôverne poznala. Tešila som sa na teplo krbu na prízemí, mäkké postele na prvom poschodí. Pamätala som si, ako sme sa so Stefanom skrývali v podkroví, keď sa nahneval na otca. V hlave sa mi premietalo veľa spomienok spojených s týmto miestom. Damon mi zatiaľ z kufra auta vytiahol kufor a zo zadného sedadla tašku s notebookom.


"Vitaj doma. Teda zatiaľ." zaškeril sa Damon.


Zobrala som si notebook, ale kufor mi niesol on. Za domom som si všimla auto.


"Elena?" zdvihla som obočie.


"Kto iný? Duch čo šoféruje auto?" už sa začínal správať normálne. Teda normálne správanie sa u neho videlo len málokedy. Teraz sa začal správať tak, ako vždy - povýšenecky. Podišiel k dverám, zložil kufor na zem a otvoril dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama