Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 1. chapter, 1. part

13. prosince 2011 v 21:19 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)



Vanessa

Podvečer mi zazvonil telefón. Na displeji stálo: Utajené číslo.
"No super! Ktorý umelec mi zasa vyvoláva?" vzdychla som si a zodvihla telefón z písacieho stola.
"Prosím?"
Chvíľočku bolo ticho, potom sa ozval neznámy skreslený hlas:
"Haló? Vanessa?"
"Áno. Kto volá?"
"Och, prepáč! Tu je Damon Salvatore."
"Ty ešte žiješ? Neverím!" pousmiala som sa.
"Ha-ha-ha!" jeho sarkazmus sa ani po niekoľkých desaťročiach nezmenil.
"OK. Takže, prečo mi voláš?
"Potrebujem pomoc!"
Vyrozprával mi celý príbeh o tom, ako Klaus uniesol Stefana a jeho priateľka ho asi zabije, ak jej ho nepomôže nájsť. Pridal aj pár čudných historiek z ešte čudnejšieho mesta, kde som sa mala, ako tvrdil, nakrátko nasťahovať a pomôcť im.
"Tak prídeš?" tlačil na mňa Damon s naliehavosťou v hlase. Bolo z neho cítiť, že sa o brata bojí. "Prosím ťa ako priateľ. Nemusíš to robiť kvôli mne, sprav to pre Elenu." v jeho hlase som počula zodpovednosť za stratu brata a rozhodla som sa vyhovieť mu.
"Dobre. Prídem. Elena sa mi javí ako slušné dievča. Je mi ľúto to, čo prežíva. Ale nemysli si, že to bude ľahké. Klaus nie je hlúpy."
"Super. Skúsim ti na zajtra zohnať letenku. Do mesta ťa budem musieť odviesť autom, lebo v tomto zapadákove nie je ani len maličké letisko. A dobrú noc!" vychrlil zo seba.
"Dobrú noc." povedala som a on zložil telefón.
Podišla som k skrini, vytiahla z najvyššej police kufor a nahádzala do neho najpotrebnejšie veci. Skontrolovala som hodiny na telefóne. 21:08. Zbehla som na prízemie, osprchovala som sa a na pár minút si pustila telku. Okolo pol desiatej sa mi začalo zívať, tak som vybehla po schodoch do mojej izby, pozrela som sa na telefón, zhasla svetlá a ľahla som si do postele.
Okolo šiestej ma zobudila dôverne známa melódia. Zdvihla som telefón.
"Áno?"
"Ahoj, Vanessa. Zohnal som ti letenku na poludnie. Dúfam, že vyhovuje."
"Jasné, aspoň sa ulejem zo školy. Netušíš, aké hlúposti sa učia v maturitnom ročníku."
"Dobre, budem ťa čakať na letisku. A samozrejme, letenka je na tvoje meno, aby si si nemyslela. Prajem šťastnú cestu."
"Ďakujem." Povedala som a zložila telefón.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama