Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 2. chapter, 1. part

27. prosince 2011 v 19:04 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)



Damon



"Dúfam, že nie dlho." zašepkal som cez zovreté zuby a kŕčovito držal volant, aby som nevybočil z cesty.


Chvíľu bolo ticho, keď ho zrazu prerušila Vanessa.


"Nad čím premýšľaš?" spýtavo sa na mňa pozrela.


Čo som jej mal povedať? Že rozmýšľam nad tým, či ju pobozkať, alebo jej vyznať lásku? Alebo jej povedať, že som bol vždy do nej zaľúbený, ale bol som taký idiot, že som jej to nepovedal? Nie, to nemôžem.


"Ani vlastne neviem. V hlave mi behá veľa vecí." vytiahol som zo seba vetu, ktorá vlastne bola tak trocha pravda.


"Viac z teba nedostanem, čo? Nevadí." pousmiala sa a oprela sa čelom o okno. Tiež som sa len pousmial a sústredil som sa na šoférovanie. Nedalo mi to a po pár minútach som k nej vyslal myšlienku:


Myslíš, že to zvládneš? Klausa poznáš lepšie ako ja. Ale aj tak viem, že to nebude len taký obyčajný súboj.


Neboj sa, Damon. Dopadne to dobre. Niečo v hlave má. Ja som však múdrejšia. odpovedala mi a vzdychla si.


"Spolu to dokážeme." povedala a otočila sa smerom k oknu. Zvyšok cesty prebehol v tichosti.



***



Po približne troch hodinách cesty sme vstúpili do Mystic Falls. Najskôr sme prešli staršiu časť mesta, potom novú. Vanessa sa celú cestu pozerala von oknom. Pri starších budovách sa v jej tvári objavili údiv, zamyslenie a nakoniec spomienky. V novej časti mesta som jej v očiach zbadal údiv.


"Zmenilo sa to tu, kým si tu nebola. Veľmi. Aj ľudia sú iný."


"Dúfam, že v dobrom slova zmysle." pousmiala sa.


Po niekoľkých minútach cesty sme zastavili pred penziónom. Vanessu som nechal sedieť v aute, videl som, že spomína na tie časy, keď tu bola pravidelne. Z kufra som jej zobral batožinu a zo zadnej sedačky notebook. Ona zatiaľ vystúpila z auta a z ruky mi zobrala tašku s notebookom, kufor som si však nechal.


"Vitaj doma. Teda zatiaľ." zachechtal som sa.


"Elena?" spýtala sa a kývla hlavou na auto za domom.


"Kto iný? Duch čo šoféruje auto?" povedal som trochu povýšenecky, až ma pri tom pichlo pri srdci. Čo sa to so mnou deje?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama