Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 2. chapter, 2. part

27. prosince 2011 v 19:06 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)



Vanessa



"Haló, Elena! Sme doma!" slovo doma zdôraznil.

Po schodoch zbehla hnedovlasá dievčina. Bola chudá, nie však vychudnutá. Bola jednoducho oblečená, skoro nenamaľovaná. Zvýraznila sa tak jej prírodná krása.

"Ahoj!" pozdravila nesmelo.

"Ahoj! Ja som Vanessa." povedala som a usmiala som sa.

"Ja som Elena. Teší ma." usmiala tiež a vystrela ku mne ruku. Zľahka som jej ju stisla. Na pohľad vyzerala príjemne, žiadna fiflena. Otočila som sa na Damona: "Kde sa môžem zložiť?" opýtala som sa a kývla som hlavou na kufor pri jeho nohách.

"Hmmm... Ani neviem. Poď so mnou." kývol hlavou smerom ku schodom a zobral mi kufor. Udivene som zdvihla obočie a pozrela na Elenu. Tá len mykla plecami. Kde sa to v ňom berie? Pousmiala som sa vyšla za ním po schodoch. Prešli sme po dlhej chodbe a Damon zastal pri piatych dverách na pravej strane chodby.

"Môže byť?" opýtal sa neisto.

"Samozrejme." zasmiala som sa a otvorila som mu dvere. V tejto izbe som bývala vždy, keď som prišla na krátku návštevu. Damon mi zložil kufor k bielizníku a ja som si sadla na posteľ. Potľapkala som miesto vedľa seba, čím som mu naznačila, aby si prisadol. Spýtavo na mňa pozrel, ale potom sa pohol k dverám, zatvoril ich a v okamihu sedel pri mne.

"Chcela som sa Ťa opýtať - prečo?"

"Čo prečo?" tváril sa, že nechápe. V očiach som mu však zazrela záblesk pochopenia.

"Prečo si sa podujal zachrániť svojho brata. Vždy Ti to bolo viac - menej jedno. Tak prečo práve teraz?"

"Dlžím mu to. Ku Klausovi sa dostal kvôli mne. Musím mu to splatiť." povedal pomaly a pozeral do zeme. Zdvihla som mu hlavu a zašepkala:

"Neboj sa. Spolu to dokážeme." pousmiala som sa, aby som ho povzbudila. Tiež sa usmial, ale len smutne. Pri tom pohľade mi pukalo srdce. Potrebovala som niečo urobiť, aby nezostal taký smutný a sám. Ale nemohla som. Neviem prečo. Jednoducho som to nedokázala. Preto som ho len pohladila chrbtom dlane po líci. "Ďakujem Ti, že si prišla Vanessa. Bez Teba by bolo všetko stratené." smútok sa mu postupne vytrácal z tváre a ja som bola rada, že som ho aspoň trochu dokázala odviesť od ponurých myšlienok.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama