Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 2. chapter, 5. part

27. prosince 2011 v 19:11 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)


"Neboj sa. Spolu to dokážeme." pousmiala sa a ja som jej úsmev smutne opätoval. Pozrela sa na mňa a v očiach som jej videl búrku pocitov. Nakoniec sa ku mne nahla a pohladila ma po líci.

"Ďakujem Ti, že si prišla Vanessa. Bez Teba by bolo všetko stratené."

"Ideme dole? Alebo sa chceš najskôr vybaliť?" spýtal som sa po chvíľke.

"Poďme dole. Elena na nás určite čaká. Ale najskôr sa chcem prezliecť." povedala a vytiahla ma za ruku z postele. Najskôr som protestoval, no napokon som sa podvolil. Vytiahla ma na chodbu a zatvorila sa do izby. A vy by ste odolali takej kráse? Bože, Damon! Nad čím to premýšľaš?! karhal som sa v duchu. O chvíľu vyšla z izby. Aj v jeanoch a čiernom tričku vyzerala úžasne. Damon! kričal som sám sa seba. Zišli sme po schodoch do obývačky. Ja som si sadol na gauč oproti Elene, Vanessa šla do kuchyne. Elena sa na mňa začudovane pozrela. Mykol som plecami a ona sa postavila a odkráčala smerom do kuchyne. Počul som rozhovor.

"Myslela som si, že upíry vodu ani jedlo nepotrebujú."

"Normálni upíry nie. Ja a ešte zopár vyvolených môžeme jesť normálne jedlo a piť ľudské nápoje a prežijeme na tom. Je to celkom výhoda."

"Ako to? To nie je možné. Upír nemôže byť nezávislý na krvi. Kto vlastne si?"

"Poď so mnou, pokúsim sa Ti to celé vysvetliť."

Vanessa vkráčala ladným krokom do obývačky a Elena na mňa skríkla:

"Vedel si, že Vanessa dokáže prežiť len na ľudskej strave?"

"Samozrejme. Ale nie je to až taká výhoda." odpovedal som a narážal som na Vanessin monológ v kuchyni.

"Sadni si, nech Ti to vysvetlím. Pomôžeš mi?" posledná veta bola adresovaná mne.

Toto bude zasa zábava. Nechcel som si nechať ujsť Eleninu reakciu.

"Pokúsim sa." zaškeril som sa a narovnal som sa.

Vanessa si sadla na operadlo môjho kresla a Elena sa uvelebila na gauči. Videl som na nej, že je naozaj nervózna. Vyslal som k nej pozitívnu energiu.
"Neviem, ako mám začať. To, že prežijem na ľudskej strave má svoj dôvod. Nie som len tak obyčajná upírka. Bola som tu oveľa skôr ako Stefan či Damon. Patrím medzi hŕstku upírov, ktorí si pamätajú dlhé veky vývoju ľudstva. Patrím k pôvodným."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama