Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 1. chapter, 3. part

14. prosince 2011 v 18:26 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)



Vanessa

Otvorila som notebook. Najprv som si potrebovala skontrolovať maily. Nič. No super. Takže teraz si musím len napísať ospravedlnenku do školy. No ako dlho budem preč? Hmmm. Dám tam mesiac. Veď pár dní navyše nezaškodí. A je to hotové. Ospravedlnenku som vytlačila, notebook zbalila do tašky a zavolala som taxík. Bože, neznášam, keď môžem mať auto až od osemnástich. V Štátoch si ako prvé kúpim slušné auto. Teraz ma čakalo 15-minútové čakanie na odvoz a asi 2-hodinová cesta na letisko. Ešte pred tým však musím v škole odovzdať ospravedlnenku. Bože, musím bývať až tak ďaleko od centra Paríža?! O 20 minút prišiel taxík s tým, že po celom meste sú zápchy. Krása! Na letisko som dorazila o 9:37. Z kufra taxíka som vytiahla svoj priemerný kufor, zo zadného sedadla som zobrala tašku s notebookom, cez okienko som šoférovi podala peniaze za cestu a vybrala som sa k hlavnej budove letiska.
"Vanessa Parker." povedala som a pani za pultom mi podala letenku. Pozrela som na hodinka. 9:52. To stíham... Začala som študovať letenku. Uf. Ja toho Damona prizabijem. Letenka bola len do New Yorku. Takže nás čaká najmenej 3-hodinová cesta autom.
Lietadlo priletelo takmer presne. Skoro celý let som premýšľala nad Elenou a Stefanom. Konečne našiel tú pravú. Teda aspoň dúfam. Keď som ho stretla naposledy, bol veľmi smutný. Potreboval niekoho, kto by ho rozptýlil. Z úvah ma vytrhol až pilotov hlas, ktorý oznamoval, že o chvíľu pristávame. Keď som konečne vyšla pred New Yorské letisko, stál tam rad taxíkov a ešte dlhší rad osobných áut. Celkom vpredu stálo čierne BMW s tmavými sklami. Opieral sa oň asi 22-ročný mladík s tmavými vlasmi končiacimi pár centimetrov nad plecami. Mal tmavé okuliare, ale akosi som vedela, že pod nimi skrýva čierno-čierne oči. Čierne jeany, na pohľad od Armaniho, čierna košeľa a čierne kožená bunda kontrastovali s jeho bledou pokožkou. A ako čerešnička na torte sa mu na prste skvel strieborný prsteň s ultramarínovým očkom. Jednoducho Damon, ako som si ho pamätala. Podišla som bližšie.
"Ahoj!" pozdravila som prvá.
"Zdravím, mladá pani. Ako je možné, že ku mne, obyčajnému človeku, zavítala bytosť oplývajúca takou krásou?" podpichol ma.
"Hmmm. Za prvé, ja nie som pani! Som slečna, ale to určite vieš. Prečo, to vieš, to za druhé a za tretie, ty nie si obyčajný, a človek určite tiež nie. A ďakujem." celé som to zaklincovala francúzskym akcentom a obaja sme sa začali smiať. Prvý sa upokojil on a dostal zo seba:
"Dobre, tak ešte raz a formálne. Ahoj! Vitaj na Americkej pôde." zaškeril sa.
"No, to prvé bolo lepšie, ale nevadí." usmiala som sa a pozrela som sa na svoj kufor.
"Oh, prepáč! Zabudol som." ospravedlnil sa a zobral mi kufor z ruky. Do kufra jeho BMW sa hravo zmestil, takže ja som si dala tašku s notebookom na zadné sedadlo a sadla si na predné.
"Je to čudné byť zasa s tebou. Už tak dlho sme sa nevideli..." zamyslela som sa.
"To je pravda. Mohli by sme si niekam vyraziť... No až neskôr, pretože.... Hej!!! Ty idiot!!!" posledné dve vety boli adresované krvavo červenému Lamborghini, ktoré mu doslova vletelo do cesty.
"Kým som tu nebola, cestná premávka sa dosť zmenila, ako vidím." pousmiala som sa.
"To bol naozajstný idiot. Asi bol slepý." sršala z neho zlosť.
"Áno, bol zaslepený bohatstvom. Videl si, čo to bolo za auto?"
"Nepozerám sa na značky autám, ktoré do mňa chcú nabúrať. Ale tipujem, že Lamborghini. A čo s tým?"
"To nebolo len tak nejaké Lamborghini. To bolo Lamborghini Avangator. Je to dosť drahý model Lamborghini."
"Lamborghini Ava...čo? A nejako ma netrápi v čom ten blázon jazdí. Skoro mi rozbil auto."
"Teraz si ho rozbiješ ty, ak si nedáš pozor." povedala som mu a pozrela sa na tachometer. Ručička bola na 136 a stúpala.
"Kľudni sa. Veď to auto naozaj rozflákaš..." rozčuľovala som sa.
"OK... Mohli by sme sa baviť o niečom inom ako o autách a šoférovaní? Napríklad čo si porábala za ten čas, čo si bola vo Francúzsku?"
"Viac-menej som nerobila nič. Zopár stredných a vysoká pedagogická. Majú fakt čudný spôsob vyučovania." prevrátila som oči.
"To Ti verím." zasmial sa Damon.
"Nezdá sa Ti, že si nejako pozitívne naladený? Je to až čudné, keď sa takto smeješ. Aj keď dosť čudné ju už aj to, že sa vôbec smeješ."
"Ani som si nevšimol. Asi to je tým, že sa mi stratil brat. Nikdy som sa nesprával vhodne v takýchto situáciách." povedal a zosmutnel. Jeho oči sčerneli ešte viac aj keď boli už predtým čierne ako eben.
"Nemôžeš sa za to obviňovať. Klaus má takú povahu a Ty ju ničím nezmeníš. Ani seba obviňovaním. On je zákerný. Narodil sa taký a taký aj zostane."
"Dúfam, že nie dlho." zašepkal cez zovreté zuby a kŕčovito držal volant, aby nevybočil z cesty.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) | Web | 14. prosince 2011 v 18:33 | Reagovat

jasné ;)

2 Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) | Web | 14. prosince 2011 v 19:45 | Reagovat

už som si to prečítala ;)) robíš to podľa kníh upírskych denníkov? lebo som si všimla že Damon má čierne oči v poviedke... :D

3 Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) Christ-in (vampirediaries-sk.blog.cz) | Web | 15. prosince 2011 v 8:14 | Reagovat

jáj... :D ja som si popis zbehla len tak narýchlo... :D hneď som išla na poviedku.. ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama