Ak chcete prrispieť poviedkou,
či už jednorázovkou, alebo kapitolovou,
napíšte mi na mail zobak55@centrum.sk.
Ako predmet uveďte ZVEREJNENIE POVIEDKY.

Prečo? A prečo nie? - 1. chapter, 4. part

21. prosince 2011 v 20:00 | Ellie-May |  Prečo? A prečo nie?(FanFiction)




Damon

Štíhla vysoká hnedovláska s tmavými očami. Prezeral som si ju od hlavy po päty. V dlhých vlasoch mala modrú čelenku s mašličkou, pod ňou rozhodné čokoládové oči, rovný nos a plné pery. Na krku jej visel prívesok s modrým vtákom. Modrý top a úzke jeansy dopĺňali conversy. Jednoducho stelesnená krása. Už predtým sa mi páčila, ale vždy som si myslel, že je Stefanova. Keď mi môj brat vysvetlil, že boli iba priatelia, že si nikdy netrúfal s ňou nikdy nič mať, vyčítal som si, že som sa jej vtedy neprihovoril, že som sa o ňu nezaujímal viac. Keď si ma všimla, tiež si ma premerala a podišla ku mne. Všimol som si, že prívesok, ktorý som považoval za vtáka, je vlastne anjel. Aké výstižné.

"Ahoj!" pozdravila prvá.

"Zdravím, mladá pani. Ako je možné, že ku mne, obyčajnému človeku, zavítala bytosť oplývajúca takou krásou?" podpichol som ju.

"Hmmm. Za prvé, ja nie som pani! Som slečna, ale to určite vieš. Prečo, to vieš, to za druhé a za tretie, ty nie si obyčajný, a človek určite tiež nie. A ďakujem." celé to zaklincovala francúzskym akcentom a obaja sme sa začali smiať. Prvý som sa upokojil ja a dostal som zo seba:

"Dobre, tak ešte raz a formálne. Ahoj! Vitaj na Americkej pôde." zaškeril som sa.

"No, to prvé bolo lepšie, ale nevadí." usmiala sa a pozrela sa na svoj kufor.

"Oh, prepáč! Zabudol som." ospravedlnil som sa a zobral som jej kufor z ruky. Do kufra môjho auta sa hravo zmestil, takže ona si len položila notebook na zadné sedadlo a sadla si nepredné.

"Je to čudné byť zasa s tebou. Už tak dlho sme sa nevideli..." povedala zamyslene.

"To je pravda. Mohli by sme si niekam vyraziť... No až neskôr, pretože.... Hej!!! Ty idiot!!!" posledné dve vety boli adresované krvavo červenému Lamborghini, ktoré mi doslova vletelo do cesty.

"Kým som tu nebola, cestná premávka sa dosť zmenila, ako vidím." pousmiala sa a pozrela na mňa.

"To bol naozajstný idiot. Asi bol slepý." sršala zo mňa zlosť.

"Nepozerám sa na značky autám, ktoré do mňa chcú nabúrať. Ale tipujem, že Lamborghini. A čo s tým?"

"To nebolo len tak nejaké Lamborghini. To bolo Lamborghini Avangator. Je to dosť drahý model Lamborghini."

"Lamborghini Ava...čo? A nejako ma netrápi v čom ten blázon jazdí. Skoro mi rozbil auto."

"Teraz si ho rozbiješ ty, ak si nedáš pozor." povedala mi. Ručička tachometra bola na 136 a stúpala.

"Kľudni sa. Veď to auto naozaj rozflákaš..." rozčuľovala sa.

"OK... Mohli by sme sa baviť o niečom inom ako o autách a šoférovaní? Napríklad čo si porábala za ten čas, čo si bola vo Francúzsku?"

"Viac-menej som nerobila nič. Zopár stredných a vysoká pedagogická. Majú fakt čudný spôsob vyučovania." prevrátila oči.

"To Ti verím." zasmial som sa nenútene.

"Nezdá sa Ti, že si nejako pozitívne naladený? Je to až čudné, keď sa takto smeješ. Aj keď dosť čudné ju už aj to, že sa vôbec smeješ."

"Ani som si nevšimol. Asi to je tým, že sa mi stratil brat. Nikdy som sa nesprával vhodne v takýchto situáciách." povedal som a zosmutnel som.

"Nemôžeš sa za to obviňovať. Klaus má takú povahu a Ty ju ničím nezmeníš. Ani seba obviňovaním. On je zákerný. Narodil sa taký a taký aj zostane."

"Dúfam, že nie dlho." zašepkal som cez zovreté zuby a kŕčovito držal volant, aby som nevybočil z cesty.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama